A. Zamestnanie, životné prostredie a rakovina pľúc

Gestor:
RÚVZ (predtým ŠZÚ) Banská Bystrica

Riešiteľské pracoviská:
RÚVZ Banská Bystrica, RÚVZ Nitra, ÚVZ SR Bratislava, RÚVZ hl. mesta Bratislava

Spolupracujúce pracoviská:
NsP FDR Banská Bystrica, NÚTaRCH Bratislava - Podunajské Biskupice, OÚ TaRCH Vyšné Hágy, NsP Košice, POKO Poliklinika Banská Bystrica, ÚTaRCH Nitra, NsP Nitra, NsP Bratislava Ružinov

Cieľom štúdie bolo vyšetriť úlohu profesionálnych rizikových faktorov v etiológii nádorového ochorenia pľúc v 7 participujúcich centrách štátov Strednej a Východnej Európy a Veľkej Británie (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Rusko, Rumunsko a Veľká Británia) i ďalších faktorov, vrátane fajčenia, znečisteného ovzdušia a genetickej vnímavosti.

Hlavným cieľom bolo študovať príčinné súvislosti medzi nárastom výskytu nádorov pľúc a faktormi pracovného prostredia, životného štýlu a genetickou predispozíciou.

Špecifické ciele:

• odhadnúť úlohu expozície 70 škodlivín z pracovných aj nepracovných expozícií (druh škodliviny, dĺžku expozície, veľkosť expozície, mieru expozície) vo vzťahu k vzniku nádorovému ochoreniu pľúc
• študovať ďalšie profesionálne, neprofesionálne záťaže vo vzťahu k vzniku nádorového ochorenia pľúc
• študovať genetický polymorfizmus enzýmov CYP-1A1, CYP-2D6, GST a NAT2, ktoré sú významné u pľúcnych nádorov stanovením vo vzorkách krvi
• stanoviť mutácie na onkogénoch a na tumor supresorových génoch v tkanive z nádorov
• po histologickej stratifikácii nádorov vykonať analýzy podľa profesionálnej a neprofesionálnej expozície
• ďalšie analýzy podľa veku a pohlavia

• epidemiologická štúdia novodiagnostikovaných pacientov s nádorovým ochorením pľúc v študovaných oblastiach (prípady) a kontroly z hospitalizovaných pacientov s inými presne vymedzenými príčinami hospitalizácie;
• riadený pohovor - dotazníky u novodiagnostikovaných prípadov a definovaných hospitalizovaných pacientov (kontroly). Všeobecný dotazník obsahoval (základné údaje o narodení, bydlisku, rodinná anamnéza) a 18 profesných špecializovaných dotazníkov podľa profesií a záznamový list lekára o pacientovi;
• následné zhodnotenie expozícií, klasifikácia zamestnaní, kódovanie;
• na genetické zhodnotenie sa odoberala krv od pacientov so študovaným ochorením, vzorky tkaniva pre účely histologickej analýzy

Štatistické analýzy:
V priebehu roku 2003 boli údaje spracované pomocou štatistických programov SAS, STATA zamerané na podrobné analýzy z hľadiska pracovných rizík, rizík zo životného štýlu. Údaje boli štandardizované na fajčenie, vek, pohlavie, centrum, expozíciu iným škodlivinám. Prvé čiastkové výsledky medzinárodnej štúdie INCO-COPERNICUS - "Zamestnanie, životné prostredie a nádorové ochorenia pľúc v SR".

Štatistické vyhodnotenie výsledkov Odds ratio:
Štatisticky bola spracovaná pravdepodobnosť výskytu nádorového ochorenia pľúc podľa expozície a bolo vypočítané % populácie s priznateľným rizikom. Pre sledovaný ukazovateľ bolo vypočítaný odds ratio - OR - relatívne riziko, ktoré vyjadruje pomer pravdepodobností výskytu sledovaného príznaku v súbore v závislosti od expozície. Pre OR bol vypočítaný aj 95 %-ný konfidenčný interval t.j. interval, kde sa s 95 %-nou pravdepodobnosťou nachádza pravdivá hodnota relatívneho rizika pre sledovanú populáciu.

Kritériá hodnotenia:
Vek < 75 rokov
Kontroly: podľa pohlavia, vek ± 3 roky, mesto, vidiek
Celková študovaná populácia v 17 centrách zo 7 štátov:
2863 prípadov rakoviny pľúc (77,7 % muži)
3005 kontrol

Realizačné výstupy:

Tab. č. 1 - Počty získaných prípadov podľa pohlavia v jednotlivých riešiteľských centrách

V rámci štúdie na Slovensku (tab. č. 1) bolo do výsledných analýz zaradených 346 prípadov - t.j. novodiagnostikovaných pacientov s nádorovým ochorením pľúc a 346 kontrol, t.j. pacientov s inými diagnózami. (Pozn.: Výber diagnóz bol určený v protokole štúdie). Z celkového počtu prípadov (346) bolo 288 mužov (83,05 %) a 56 žien (16,76 %). Zo sledovaného súboru prípadov bolo 322 fajčiarov (93,06 %) a 24 nefajčiarov (6,94 %). Prevalencia fajčenia je u prípadov vyššia (93,06 %) v porovnaní s kontrolným súborom (40,4%). Priemerný vek pri začatí fajčenia v štúdii bol 19,6 roka.

Celkový súbor štúdie zahrňoval populáciu zo 7 štátov Strednej a Východnej Európy a Veľkej Británie (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Rusko, Rumunsko a Veľká Británia). Výsledný súbor tvorí 2863 prípadov nádorového ochorenia pľúc a 3005 kontrol. Z 2863 prípadov bolo 2224 mužov, čo predstavuje 77,7 % a 639 žien, čo tvorilo 22,3 %. Z 3005 kontrol bolo 2182 mužov, čo je 73% a 823 žien čo je 27 %.

Podkladom k štatistickému spracovaniu pre výpočet relatívneho rizika výskytu nádorového ochorenia pľúc vo vzťahu k fajčeniu boli použité údaje z vyplnených dotazníkov. Obidva súbory pred vyhodnotením relatívneho rizika boli upravené podľa kompletnosti uvedenia údajov. Takto upravený súbor tvorilo 2564 prípadov (1988 mužov a 576 žien) a 2807 kontrol (2082 mužov a 725 žien).

Relatívne riziko a priznateľné riziko pre populáciu podľa pohlavia dokumentujú tabuľky č. 2 a 3.

Tab. č. 2 - Relatívne riziko vzniku nádorového ochorenia vo vzťahu k fajčeniu u mužov

Tab. č. 3 - Relatívne riziko vzniku nádorového ochorenia vo vzťahu k fajčeniu u žien

Výsledky pre skupinu mužov preukázali 26,42 násobne vyššie riziko výskytu nádorového ochorenia pľúc u fajčiarov ako u nefajčiarov. U fajčiarok žien bolo zistené 7,58 násobne vyššia miera rizika ako u nefajčiarok. Pri hodnotení tzv. priznateľného rizika nádorového ochorenia v populácií (PAR) sa zistilo, že sa dá očakávať u mužov s nádorovým ochorením pľúc, že 74 % mužov bude fajčiarov; u žien to bude predstavovať 50,3 % fajčiarok.

Výsledky ďalej preukázali stúpanie rizika nádorového ochorenia v závislosti na počte vyfajčených cigariet (OR = 35 u mužov a OR = 27 u žien pri fajčení viac ako 30 cigariet denne) s dĺžkou fajčenia sa riziko zvyšuje u mužov od 2,85 násobného rizika pri fajčení nad 15 rokov až po 33,3 - násobné riziko pri dĺžke fajčenia nad 50 rokov resp. 36,5 - násobné riziko pri dĺžke fajčenia viac ako 55 rokov. U žien sa zistil nárast rizika 3,55 - násobný pri fajčení nad 10 rokov, nad 20 rokov 4,42 - násobný s pokračujúcim nárastom miery rizika na 13,20 - násobné riziko pri fajčení nad 45 rokov trvania fajčenia. Vo vyšších vekových kategóriách žien sa už riziko nedalo vypočítať, vzhľadom na malý počet žien vyššieho veku.

V špecializovanom dotazníku sa u účastníkov štúdie zisťovala profesionálna expozícia niektorým chemickým faktorom. V pracovnom procese boli najviac vystavení kovom a polokovom. Najviac účastníkov udalo, že boli exponovaní iným kovom ako je chróm, nikel, kadmium a arzén. Percentuálne vyjadrenie najčastejšie zisťovanej expozície kovom podľa pohlavia dokumentuje tabuľka č. 4.

Tab. č. 4 - Expozícia kovom pri práci pre obidve pohlavia

Riziko rakoviny pľúc u účastníkov štúdie, ktorí boli v pracovnom procese exponovaní vybraným druhom kovov dokumentuje tab. č. 5. Výsledky preukázali, že u účastníkov sledovanej štúdie, ktorí boli vystavení arzénu a jeho zlúčeninám je výskyt rakoviny pľúc 2-násobne vyšší ako u tých, ktorí neboli exponovaní arzénu. Najnižšie relatívne riziko pri expozícii kovom bolo pri expozícii prachu z anorganických pigmentov.

Tab. č. 5 - Riziko nádorového ochorenia pľúc u exponovaných voči neexponovaným (štandardizované na vek, centrum, fajčenie)

Štatistickou analýzou sa potvrdilo, že riziko nádorového ochorenia pľúc sa zvyšovalo s dĺžkou expozície u pracovníkov, ktorí boli vystavení chrómu, kadmiu a arzénu.

Záver:
Ďalšie analýzy podľa expozície a ďalších aspektov budú pokračovať aj v roku 2004 a budú postupne spracované do odborných článkov a publikované v medzinárodných časopisoch.

Prezentácia výsledkov štúdie za Slovensko