Svetový deň besnoty pripadá na 28. september. Ide zároveň o deň úmrtia zakladateľa lekárskej mikrobiológie a imunológie Louisa Pasteura, ktorý ako prvý pripravil vakcínu proti besnote. Keďže ochorenie sa nedá liečiť a je takmer 100% smrteľné, Svetová zdravotnícka organizácia pripomína týmto dňom význam preventívnych opatrení, vďaka ktorým sa dá ochoreniu predísť. K týmto opatreniam patrí očkovanie vnímavých zvierat a ľudí. Témou svetového dňa besnoty v roku 2021 je „Besnota: fakty, nie strach“.

Na Slovensku je situácia v prípade besnoty priaznivá. Cestovatelia preto môžu mať falošný pocit bezpečia, že je tomu tak aj v iných krajinách. Väčšina európskych krajín je označených za „krajiny bez besnoty“ vrátane susednej Českej republiky a Rakúska.

Na Slovensku sa od roku 1994 každoročne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. Za ostatné roky ide o oblasti susediace s Poľskom a Ukrajinou, ktoré každý rok evidujú prípady nákazy besnotou. Od roku 2007 sa plní Národný eradikačný program pre eradikáciu besnoty, ktorý zahŕňa povinnú identifikáciu, registráciu ako aj povinné očkovanie proti besnote u domácich vnímavých zvierat.

Posledný prípad besnoty u človeka bol evidovaný na Slovensku v roku 1990 po pohryzení mačkou v okrese Rožňava. Naposledy bolo u zvierat zaznamenaných v roku 2015 päť prípadov besnoty u uhynutých líšok v okrese Poprad a Stará Ľubovňa.

Besnota je akútne zápalové ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré bez adekvátnej profylaxie takmer 100% končí úmrtím(!). Ide o vírusovú nákazu, ktorá sa na človeka prenáša slinami teplokrvných cicavcov. Najčastejšie ide o prenos psami, mačkami, líškami a netopiermi.

Príznaky ochorenia sa u človeka môžu objaviť za 10 dní, ale aj za niekoľko mesiacov od poranenia zvieraťom. Klinický obraz besnoty je spočiatku nešpecifický (horúčka, slabosť, bolesť hlavy) a trvá približne týždeň. Nasleduje fáza postihnutia nervov, ktorá je excitačného (hyperaktívne a neprimerané správanie – slinenie, hryzenie) a paralytického charakteru (ochrnutie). Chorý v priebehu pár dní zomiera v dôsledku poruchy funkcie dýchacieho systému.

Besnota každý rok zapríčiňuje úmrtie 60 000 ľudí najmä z krajín Ázie a Afriky. Najčastejšími obeťami sú deti vo veku 5 - 14 rokov.

Bezprostredne po uhryznutí podozrivým zvieraťom je veľmi dôležité rýchle lokálne ošetrenie rany. Odporúča sa vymytie rany veľkým množstvom vody a mydla niekoľko minút s následnou aplikáciou 70%-ného alkoholu, príp. jódového roztoku. Dôležité je vyhľadať lekára, ktorý aplikuje očkovaciu látku proti besnote spolu s antirabickým sérom. Na prevenciu ochorenia, je dôležité aplikovať tieto látky čo najskôr od pohryznutia zvieraťom. V mnohých krajinách, ktoré majú problém s besnotou, je však nedostatok špecifických vakcín a imunoglobulínu proti besnote. Preto sa odporúča radšej vyhýbať sa kontaktu s neznámymi alebo uhynutými zvieratami. Proti besnote sa dá pred vycestovaním do rizikových krajín zaočkovať. Účinná liečba besnoty neexistuje.

Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v rokoch 2006 až 2019 bolo v európskych krajinách zaznamenaných 18 prípadov besnoty súvisiacich s cestovaním. Všetky prípady končili úmrtím. Prípady boli infikované v Ázii (India, Bangladéš, Srí Lanka, Filipíny), v Afrike (Maroko, Mali, Guinea-Bissau, Tanzánia, Južná Afrika) a v Karibiku (Haiti). Väčšina prípadov bola pohryzená psom, dva prípady mačkou.