RUVZ Home Page
 
 
 

Regionálny úrad
verejného zdravotníctva
so sídlom v Banskej Bystrici
Cesta k nemocnici 1
975 56 Banská Bystrica
e-mail: ruvzbb@vzbb.sk

 
Aktuálne informácie > Prehľad správ Slovensky English

Surveillance prenosných ochorení v SR poskytuje rad úspešných príkladov činnosti verejného zdravotníctva

 

Verejné zdravotníctvo predstavuje dobre organizovaný systém opierajúci sa o dlhodobo vyškolený personál schopný riešiť aj komplikované situácie, ktoré sa vyskytujú a tak vydávajú svedectvo o jeho funkčnosti.

Určite sa vyskytujú aj niektoré situácie, za ktoré je zodpovedný ľudský faktor a my dúfame, že ich nie je veľa.

Pripomeňme niekoľko udalostí, ktoré úspešne vyriešili pracovníci verejného zdravotníctva, alebo predtým hygienickej služby, ktoré mali viac ako celoštátny rozmer:

  1. Riešenie rožňavskej kliešťovej encefalitídy, 1953, ČSR
  2. Likvidácia výskytu cholery v roku 1970, ČSSR
  3. Likvidácia výskytu explozívnej vírusovej hepatitídy typu A v druhej polovici 80. rokov 20. storočia zavlečenej jahodami z Poľska, ČSSR
  4. Riešenie “antraxovej krízy“ po páde dvojičiek 11.9.2001, SR/ČR
  5. Metanolová kauza v ČR/SR, 2014
  6. Systém povinného očkovania, ktorý horko ťažko bránime pred neodborníkmi a nedoukmi, sa darí predsa len udržať, SR/ČR
  7. „Kauza“ dokázaného a zahraničnou inštitúciou potvrdeného botulotoxínu v cícerovej nátierke. Kmeň izolovaný z cícerovej nátierky bol označený ako Banská Bystrica.
  8. Kauza dovozu kontaminovaného brazílskeho mäsa, kde opätovne pracovníci verejného zdravotníctva osvedčili nevyhnutnosť pravidelnej kontroly verejného stravovania pracovníkmi regionálnych úradov verejného zdravotníctva, SR/ČR, 2017
  9. “Fipronilová kauza“

Na tieto udalosti a ich riešenie môžeme byť hrdí.

Zastavme sa pri povinnom očkovaní, ktoré úzko súvisí s epidémiou osýpok v okrese Michalovce a dopady ktorej budú mať celoštátny rozmer a už teraz úzko súvisia s výskytom osýpok v Európe.

Tieto ochorenia, ktoré úzko súvisia s preventabilným očkovaním, sú opísané v rozsiahlom článku doc. MUDr. Márie Avdičovej, PhD. „Surveillance prenosných ochorení v SR poskytuje rad úspešných príkladov činnosti verejného zdravotníctva“
a sú reakciou na atmosféru v spoločnosti, ktorá podľa nás nereflektuje podstatný fakt, že očkovanie aj vinou laxného prístupu spoločnosti, médií a politických autorít nemá tú váhu, ktorú si zasluhuje v prevencii ochorení a ochrane zdravia obyvateľstva.

Banská Bystrica 31.7.2018         prof. MUDr. Cyril Klement, CSc.

 

Mária Avdičová:
„Surveillance prenosných ochorení v SR poskytuje rad úspešných príkladov činnosti verejného zdravotníctva“

Surveillance prenosných ochorení je epidemiologický postup založený na nepretržitom sledovaní všetkých charakteristík výskytu a rozdelenia chorôb, t.j. na systematickom zbere a zhodnocovaní údajov o výskyte vybraného ochorenia, o chorobnosti, úmrtnosti, smrtnosti, spoľahlivosti diagnostiky, účinnosti liečby, účinnosti používaných vakcín, dezinfekčných, dezinsekčných, deratizačných prostriedkov, ale tiež o životných podmienkach (zásobovanie pitnou vodou), pracovných podmienkach aj o spôsobe života, teda o všetkých atribútoch, ktoré môžu mať súvislosť s výskytom daného ochorenia, priebehom ochorenia a ktoré ovplyvňujú dopad ochorenia na zdravie jednotlivcov, či celých skupín populácií. V slovenskej terminológii tomuto procesu zvykneme hovoriť „epidemiologická bdelosť“. Neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej surveillance je prijímanie epidemiologických opatrení na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy, kontrola ich účinnosti a v prípade, že nie sú dostatočne efektívne, navrhovanie a prijímanie ďalších nových opatrení. Cieľom dobre vedenej surveillance je ochrana zdravia jednotlivcov i verejnosti, znižovanie až vykorenenie niektorých nákaz, a tým znižovanie ich dopadu na zdravie obyvateľstva. Jedná sa o tímovú prácu odborníkov vždy pod vedením lekára – epidemiológa – veď ide o zdravie človeka.

V histórii práce hygienicko-epidemiologickej služby, ktorá mimochodom prešla rôznymi názvami, čo jej uberalo na viditeľnosti, ale nie na akčnosti, nájdeme množstvo pozitívnych príkladov úspešného vyriešenia mnohých epidemických výskytov rôznych druhov prenosných chorôb.

V prvom rade sú to úspechy dosiahnuté v prevencii nákaz preventabilných očkovaním. Slovensko v tejto oblasti patrilo medzi krajiny, ktoré včas a aktuálne uvádzali do života potrebné očkovania proti pravým kiahňam, záškrtu, tuberkulóze, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, osýpkam, mumpsu, ružienke, žltačke typu B, hemofilovým invazívnym ochoreniam a proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Vymenované sú v poradí ako boli uvedené do praxe.

Prvé z nich - očkovanie proti pravým kiahňam zavedené na Slovensku do povinného očkovania v roku 1946 bolo možné zrušiť už v roku 1980 vďaka celosvetovej úspešnej snahe vykoreniť toto ochorenie, vírus dostať do skúmavky a následne prestať očkovať. Na tomto úspechu sa v nemalej miere podieľali aj slovenskí lekári pracujúci v odbore epidemiológie, ktorí sa aktívne zapojili do tzv. eradikačného procesu. Posledný z nich, ešte žijúci profesor Straka, by o tom vedel veľa rozprávať.

Ďalšou nákazou, na výskyt ktorej mnohí už takmer zabudli je záškrt. V minulosti v predvakcinačnej ére bolo toto ochorenie častou príčinou úmrtia novorodencov, dojčiat a malých detí. Ročne bolo hlásených niekoľko tisíc ochorení a úmrtia sa počítali na stovky. Po zavedení očkovania výskyt záškrtu významne klesal, v roku 1955 to však bola ešte chorobnosť 18,7/100000 obyvateľov. Po roku 1964 sa vyskytovali 1-2 prípady ročne. Od roku 1980 sme na Slovensku výskyt tohto ochorenia nezaznamenali. Avšak v okolitých krajinách aj s nami susediacich, napr. na Ukrajine sa toto ochorenie ešte vyskytuje, preto v súčasnosti nie je možné prestať proti nemu očkovať.

O niečo neskôr sa k očkovaniu proti záškrtu pridalo aj očkovanie proti čiernemu kašľu – klinicky závažnej detskej chorobe, ktorá v pred vakcinačnej ére zapríčiňovala stovky úmrtí dojčiat a malých detí. Toto očkovanie bolo zaradené do škály povinného očkovania v roku 1953. Od roku 1958 bolo zavedené očkovanie kombinovanou očkovacou látkou proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu. V čase zavádzania tohto očkovania mala chorobnosť na čierny kašeľ hodnoty 420 až 460/100000 obyvateľov. Od jeho zavedenia dochádzalo postupne k znižovaniu chorobnosti, ktorá mala do roku 2010 hodnoty počítané v jednotkách, teda v jednotlivých rokoch sa vyskytlo od 0 do 10 prípadov ročne. K miernemu zlomu došlo v roku 2010, keď došlo k zvýšeniu chorobnosti, avšak táto zvýšená hodnota bola len zlomkom chorobnosti z predvakcinačnej éry (25,1/100000 obyvateľov).

Osobitnú kapitolu predstavuje očkovanie proti tetanu. Je to jediná nákaza, kde epidemiologickú situáciu ovplyvňuje výhradne samotné očkovanie každého jednotlivca. Nákaza sa neprenáša z človeka na človeka. K nákaze dochádza infikovaním aj drobných raniek pri pádoch či pri práci v záhradách či iných činnostiach, kde môže dôjsť k znečisteniu rany pôdou, prachom, ktorý môže obsahovať spory – teda odolné formy pôvodcu tetanu, Clostridium tetani. Zavedením celoplošného očkovania proti tetanu sa dosiahol pokles chorobnosti aj úmrtnosti na toto klinicky veľmi závažné ochorenie, ktoré malo vo vysokom percente fatálny priebeh. Ostatných 20 rokov sa zaznamenávajú sporadické prípady u starších neočkovaných osôb. Výnimkou bol rok 2017, kedy sa vyskytlo ochorenie u 4-ročného neočkovaného dieťaťa, ktoré sa podarilo vďaka mimoriadnemu úsiliu lekárov zachrániť.

V roku 1953 sa začalo účinne bojovať s ďalšou vážnou nákazou a to tuberkulózou. Počty prípadov ochorení sa počítali na tisícky - v roku 1960 bolo hlásených 7800 prípadov. Zavedením primovakcinácie novorodencov a preočkovaním negatívnych detí 6-, 9- a 15-ročných sa úspešne podarilo znížiť chorobnosť na úroveň, kedy bolo možné uvažovať o zrušení primovakcinácie novorodencov a o očkovaní len v ohniskách nákaz. Chorobnosť na TBC klesla v roku 2017 na hodnotu 4,6/100000 obyvateľov – teda vyskytlo sa celkom 249 prípadov.

V roku 1957 sa Slovensko ako jedna z prvých krajín pustila do boja proti detskej obrne, v roku 1960 sa zaviedla očkovanie živou očkovacou látkou tzv. Sabinovou vakcínou nazvanou po jej autorovi a od tohto roku nebol na Slovensku zaznamenaný žiadny prípad ochorenia na detskú obrnu. Opäť sa žiada zdôrazniť, že vo svete prebieha snaha o eradikáciu tohto ochorenia, jej eliminácia – tzv. vymetenie sa doposiaľ podarilo na 4 svetadieloch vrátane Európy, avšak zavlečenie z Ázie či Afriky je stále hrozbou, preto ešte nenadišiel ten čas, aby sa mohlo toto očkovanie pozastaviť .

Očkovanie proti osýpkam sa na Slovensku dostalo do očkovacieho kalendára v roku 1969. Vývoj očkovacích látok prešiel mnohými fázami, podstata však zostala rovnaká, jedná sa o živú atenuovanú očkovaciu látku, ktorá vytvára vysokú hladinu protilátok a tieto chránia očkovaného proti vzniku ochorenia. V začiatkoch tohto očkovania bola vakcína veľmi náročná a citlivá na prepravné a skladovacie podmienky. Preto niekedy pri nedodržaní podmienok chladového reťazca nebola dostatočne účinná. Napriek tomu sa očkovaním dosiahol obrovský pokles chorobnosti až takmer na nulové hodnoty. Takúto priaznivú situáciu vo výskyte narušilo prepuknutie menších a jednej väčšej epidémie v rokoch 1993, 1997 a 1998. K ich vzplanutiu došlo vždy zavlečením ochorenia zo zahraničia do populácií s nízkou zaočkovanosťou. Tieto sa cielenými protiepidemickými opatreniami podarilo zvládnuť a od roku 1999 už opäť nebol zaznamenaný žiaden prípad ochorenia. V ďalších rokoch sme zaznamenávali len sporadické importované ochorenia, ale k šíreniu nákazy nedochádzalo. K novému vzplanutiu epidemického výskytu ochorení došlo v roku 2018, kedy boli zo zahraničia opäť zavlečené 3 prípady ochorení do prostredia s nízkou zaočkovanosťou, ako aj nízkou zdravotnou uvedomelosťou a následným šírením tohto ochorenia v populácii detí, adolescentov i mladých dospelých. V súčasnosti sa prijímajú adekvátne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy, ako je doočkovanie neočkovaných, preočkovanie osôb s veľkým odstupom od predchádzajúceho očkovania, karanténnymi opatreniami typu zákazu usporiadania hromadných podujatí a podobne. Pri hodnotení účinnosti takýchto opatrení treba mať na zreteli, že sa jedná o nákazu šíriacu sa vzdušnou cestou, že nakazený vylučuje vírus osýpok už 4 dni pred prepuknutím ochorenia a že teda nemožno z objektívnych príčin očakávať, že epidemický výskyt skončí ihneď po zavedení opatrení, teda zo dňa na deň. Dopad všetkých zavedených opatrení možno reálne očakávať v priebehu niekoľkých mesiacov. Ďalším faktorom, ktorý výrazne znižuje účinnosť prijímaných opatrení je fakt, že v súčasnosti prebieha epidemický výskyt v populácii s nízkou zaočkovanosťou a aj u tých, ktorí sú deklarovaní ako očkovaní, sa v mnohých prípadoch jedná veľmi pravdepodobne o neočkované osoby. Svedčí o tom charakter sérologických výsledkov vyšetrení u týchto chorých osôb, ktoré napovedajú, že sa jedná o primoinfekciu neočkovaných osôb. Takže hodnotiť prácu v ohnisku výrokmi, že „Výskyt osýpok sa vymkol spod kontroly“ je naprosto neprimeraný a nezodpovedá skutočnosti. Vírus osýpok systematicky vyhľadáva vnímavé osoby a tieto sa budú infikovať dovtedy, kým sa nedajú zaočkovať, kým nevytvoria protilátky alebo sa nenakazia. Preto z pohľadu skúseného epidemiológa výskyt osýpok má očakávaný priebeh a sila výskytu je primeraná počtu vnímavých.

Očkovanie proti mumpsu má trocha kratšiu históriu, začalo sa s ním v roku 1987. Hlavným dôvodom zavedenia očkovania boli komplikácie vznikajúce pri mumpse ako orchitída u chlapcov, respiračné ťažkosti, poškodenie sluchu, pankreatitída, meningitída, encefalitída. Po zavedení očkovania chorobnosť významne poklesla až na nulové hodnoty, či ojedinelé prípady. V rokoch 2010 až 2016 došlo k zvýšeniu chorobnosti, keď bol na Slovensko zavlečený vírus parotitídy mierne odlišný od vírusu, ktorý je obsiahnutý vo vakcíne. K prvému šíreniu ochorení došlo práve v lokalite, kde v súčasnosti prebieha epidémia osýpok, avšak aj najvyššia chorobnosť v roku 2010 bola len zlomkom chorobnosti z predvakcinačného obdobia. Dôležitý poznatok je tiež zistenie, že priebeh ochorení bol len vzácne komplikovaný, čo je ďalší významný rozdiel oproti predvakcinačnému obdobiu.

Zavedenie očkovania proti ružienke malo iné zdravotné a epidemiologické dôvody. Kým samotné ochorenie nie je klinicky závažné, vážny až fatálny dopad malo ochorenie u tehotnej ženy na jej plod najmä vtedy, ak ochorenie prebehlo v I. trimestri tehotenstva. Došlo k vážnemu poškodeniu plodu, k vývoju vrodených vád a niekedy až k úmrtiu plodu buď ešte počas tehotenstva alebo krátko po narodení. Komplexu takéhoto poškodenia sa hovorí kongenitálny rubeolový syndróm. Po zavedení očkovania došlo k významnému poklesu chorobnosti na ružienku na súčasné nulové hodnoty a následne k vymiznutiu KRS.

Veľkým prelomom v prevencii prenosných chorôb bolo zavedenie povinného očkovania proti žltačke typu B. Povinné očkovanie dojčiat bolo zavedené v roku 1998 s tým, že sa postupne doočkovali ešte ročníky narodenia 1997, 96 a 95. Celoplošnému očkovaniu dojčiat predchádzalo selektívne očkovanie rizikových skupín obyvateľstva a to od roku 1985 očkovanie zdravotníckych pracovníkov, očkovanie detí, ktoré sa narodili infikovaným matkám, študentov medicínskych odborov, rizikových pacientov... Systematické rozvíjanie tohto očkovania prináša svoje ovocie v podobe takmer nulovej chorobnosti zdravotníkov ako najrizikovejšej skupiny populácie a rovnako aj pokles celkovej chorobnosti s takmer nulovým výskytom u očkovaných ročníkov. Eliminácia chorobnosti u dojčiat a malých detí má pri tom obrovský význam, nakoľko prekonanie ochorenia žltačkou typu B u malých detí vo vysokom percente prechádza do chronicity a chronická forma tohto typu žltačky je vysoko rizikový predisponujúci faktor pre vznik rakoviny pečene. Očkovanie proti žltačke typu B nechráni očkovaného len pred samotným ochorením, ale zároveň aj pred jedným z vážnych onkologických ochorení.

Jedným z posledných očkovaní, ktoré bolo zavedené do praxe bolo očkovanie proti invazívnym hemofilovým nákazám t.j. zápalom mozgových blán, septickým stavom a zápalom pľúc spôsobeným baktériou Haemophilus influenzae typu B. Očkovať sa začalo v roku 2000 a následne dochádzalo k významnému znižovaniu výskytu spomínaných chorôb, ako aj chronických následkov aj úmrtí nimi spôsobených. V súčasnosti sa zaznamená ročne 0 až 2 prípady ochorenia.

Zatiaľ posledné ochorenie, proti ktorému bolo zavedené povinné očkovanie detí je očkovanie proti pneumokokovým nákazám, ktoré sa klinicky manifestujú podobne ako hemofilové nákazy. S očkovaním sa začalo v roku 2009 a aj tu došlo k významnému poklesu chorobnosti u očkovanej detskej populácie. Dopad na celkovú chorobnosť sa musí sledovať a vyhodnocovať dlhodobejšie.

Popis pozitívnych dopadov celoplošného očkovania proti vymenovaným 12 závažným infekčným ochoreniam vytvára nezainteresovaným obraz veľmi jednoduchého procesu od rozhodnutia očkovať po jeho zavedenie do praxe. Treba si však uvedomiť, že za každým rozhodovacím procesom stáli roky mravčej práce epidemiológov, pediatrov, mikrobiológov, infektológov a iných odborníkov, ktorí spoločne zhromažďovali potrebné údaje o výskyte každého z menovaných ochorení a pripravovali odborné argumenty pre zavedenie toho ktorého očkovania, teda vykonávali cielenú surveillance týchto nákaz.

Aj v súčasnosti je takýto proces veľmi zložitý, ak nie zložitejší ako v minulosti. Typickou ukážkou je súčasný boj o zavedenie očkovania proti papilomavírusovým nákazám u dievčat i chlapcov. Slovensko je už prakticky jedinou krajinou EÚ, ktorá nemá toto očkovanie zaradené do NIP ako povinné a teda aj plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Z miest, ktoré o osude tohto očkovania konečne môžu rozhodnúť prichádzajú prvé pozitívne informácie, že by sa tak mohlo stať v blízkej budúcnosti. Všetci odborníci, ktorí vedia o význame a prínose tohto očkovania pre zdravie mladej populácie sa začínajú tešiť. Dúfajme, že nie predčasne.

Dôsledné vykonávanie surveillance nákaz zachraňovalo ľudské zdravie a životy nielen organizáciou a napĺňaním národného imunizačného programu. Systematickou prácou v ohniskách nákaz epidemického výskytu, ale aj sporadických ochorení sa mnohokrát podarilo zamedziť ďalšiemu šíreniu nákazy a tým zabrániť mnohým ochoreniam. Ako príklad je možné uviesť epidemiologické vyšetrovanie pri výskyte epidémií šíriacich sa alimentárnou cestou. Výsledkom takéhoto vyšetrovania bolo objavenie a určenie faktoru prenosu nákazy, teda kontaminovanú potravinu, jej následné stiahnutie z obehu a tým zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy. Aj tu sa uplatňuje tímová práca viacerých odborníkov a to na hygienu výživy, veterinárnych pracovníkov, mikrobiológov... Málokto si vie predstaviť, koľko času a námahy stojí takéto vyšetrovanie, treba osloviť všetkých chorých, položiť im rovnaké otázky, vyhodnotiť ich, zistiť pôvod podozrivej potraviny, zabezpečiť jej odber, laboratórne vyšetrenie, spracovanie návrhu na stiahnutie potraviny z obehu. A v tomto bode sa väčšinou narazí na odpor už či výrobcu, či distribútora, či firmy, ktorá z takejto kontaminovanej potraviny ako polotovaru vyrábala hotové výrobky na konzum. Preto všetky zozbierané dôkazy musia mať dostatočnú odbornú silu, musia sa opierať o akreditované odberové i laboratórne metódy, aby boli akceptovateľné.

Dovoľte uviesť pár konkrétnych príkladov.

Epidémia salmonelózy v stredoslovenskom regióne s centrom v okrese M. V krátkom časovom úseku (15.7.- 2.8.) ochorelo celkom 1041 osôb na salmonelózu vyvolanú Salmonelou enteritidis. Epidemiologickou anamnézou už od prvých prípadov bolo zistené, že pravdepodobným faktorom prenosu je výrobok miestnej mliekarne - tvarohový krém MAMI. U chorých osôb ako aj vo výrobku bola potvrdená laboratórne prítomnosť Salmonely enteritidis a to aj vo výrobkoch priamo v mliekarni, tak aj v distribučnej sieti. Bolo nariadené stiahnutie výrobkov z obehu, ako aj ich ďalšia distribúcia. V epidémii ochoreli najmä deti 0- až 14-ročné, najčastejší konzumenti daného výrobku. Predpokladá sa, že včasným stiahnutím inkriminovaného výroku zo siete sa zabránilo stovkám až tisíckam ďalších ochorení predovšetkým u detí. Vo výrobni sa pátralo, ktorý z používaných polotovarov na výrobu tvarového krému mohol byť kontaminovaný a v ktorej časti výroby zlyhalo dostatočné tepelné opracovanie výrobku. Z polotovarov sa S.E. našla v želatíne, ktorá sa používa pri výrobe krémov a S.E. sa našla aj na jednej z častí výrobnej linky. V prevádzke boli nariadené opatrenia na vykonanie dekontaminácie prostredia, odstránenie kontaminovaných polotovarov, aby sa po laboratórnom overení mohlo neskôr pokračovať vo výrobe.

Slovenským paradoxom bol záver epidémie: poďakovaním za excelentne odvedenú prácu regionálnej epidemiologičky a riaditeľky vtedajšieho Štátneho zdravotného ústavu (tak sa v tom čase volali dnešné RÚVZ-y) v ochrane zdravia veľkého množstva ľudí bolo jej odvolanie z funkcie riaditeľky.

Epidémia žltačky typu A vo východoslovenskom regióne. V meste K. a okolí prepukla explozívna epidémia žltačky typu A a to koncom novembra a v decembri, kedy ochorelo 620 osôb. Muži choreli častejšie ako ženy (63,5%). Ochorenia sa vyskytovali takmer v 99% u osôb žijúcich vo vyhovujúcom hygienickom štandarde s najvyššou vekovo-špecifickou chorobnosťou u 15- až 19-ročných. Analýzou explozívneho výskytu už na začiatku vyšetrovania bolo zrejmé, že sa nejedná o epidémiu šíriacu sa kontaktom, ale že príčinou epidémie bude kontaminovaná potravina. Podrobnou epidemiologickou analýzou bolo zistené, že chorí udávali ako spoločný možný faktor prenosu mäkké údeninové výrobky zakúpené vo viacerých predajniach mesta K. a okolia. Šetrením za zistilo, že výrobky pochádzajú zo spoločnej výrobne. V danej výrobni, kde sa tento výrobok vyrábal sa zistilo, že tu pracoval aj pacient, ktorý vylučoval vírus VHA stolicou. Počas práce daného pacienta ešte pred klinickým prepuknutím jeho ochorenia došlo k poruche na kanalizácii, následnej kontaminácii výrobných priestorov ako aj hotových výrobkov určených na distribúciu. Tejto skutočnosti majiteľ nevenoval dostatočnú pozornosť a neprikladal primeranú váhu faktu, že došlo aj ku kontaminácii hotových výrobkov – v tomto prípade lahôdkovej saláme, ktorá sa už pred konzumom tepelne neupravuje. Týmto spôsobom sa dostal do obehu výrobok, ktorí konzumovali najmä mladí ľudia. Vo výrobni boli nariadené opatrenia na dekontamináciu prostredia a vyšetrenie všetkých zamestnancov a všetky výrobky boli stiahnuté z obehu. Tým sa zamedzilo šíreniu ochorenia na VHA prostredníctvom kontaminovaných potravín. Je len ťažko odhadnúť, koľko osôb by sa bolo ešte nakazilo, nebyť odhalenia miesta kontaminácie a faktoru prenosu - v tomto prípade lahôdkarských výrobkov danej výrobne. Epidémia doznievala ešte v nasledujúcom roku 1994, kedy ochorelo v rodinách postihnutých alebo v kolektívoch ďalších 80 osôb, ktoré sa však nakazili kontaktom. Takýto „chvost“ explozívnej epidémie sa u žltačky typu A očakáva, nakoľko sa na ňom významne podpisuje ľudský faktor, a to nedostatočná osobná hygiena.

Nedá sa nespomenúť epidémia trichinelózy, ktorá prebehla v stredoslovenskom regióne. Vzhľadom na veľmi ťažkú klinickú diagnostiku tohto ochorenia objasnenie epidémie malo dva veľké prínosy pre zdravie obyvateľstva. Epidémia prepukla na prelome februára a marca. Vzhľadom na netypické klinické príznaky ochorenia na trichinelózu prvé prípady neboli ihneď diagnostikované. Až pri vyslovení podozrenia na trichinelózu sa odobrali prvé biologické vzorky na vyšetrenie, ktoré potvrdilo, že sa jedná o túto pomerne závažnú zoonózu. Epidemiologickým vyšetrovaním sa zistilo, že pacienti majú v anamnéze konzum klobás, ktoré sa tradične v jednej obci vyrábajú z kombinácie bravčového a psieho mäsa a podávajú sa počas fašiangových osláv všetkým účastníkom, ktorých býva vzhľadom na ich atraktívnosť obyčajne veľké množstvo. Pri ďalšom šetrení sa podarilo identifikovať výrobcu klobás, zvyšky klobás a ako aj údené psie rebrá. V týchto výrobkoch sa taktiež potvrdila prítomnosť pôvodcu trichinelózy Tichinela britovi. Keďže klinický obraz ochorenia nie je typický a neprebieha vždy s akútnymi príznakmi, bolo veľmi dôležité vyhľadať, vyšetriť a v prípade pozitivity aj liečiť všetkých chorých a infikovaných konzumentov. Toto sa epidemiológom podarilo za výdatnej pomoci miestnych rozhlasov a lokálnych a regionálnych médií, v ktorých sa účastníci osláv ako aj iní konzumenti vyzývali, aby navštívili svojho lekára. Takouto formou zdravotnej osvety sa podarilo aktívne vyhľadať a preliečiť 316 prípadov ochorení zo 6 okresov Slovenska. Treba pripomenúť, že neliečení infikovaní pacienti by mali celoživotné chronické zdravotné problémy. Druhým dôležitým aspektom ochrany zdravia bolo v tomto prípade poučenie pre občanov obce, aby aj pri zachovávaní tradícií v obci dodržiavali potrebu veterinárneho vyšetrenia mäsa zvierat použitých na výrobu miestnej špeciality, ako aj ďalšie hygienické predpisy. Od ukončenia epidémie sa už ďalší prípad ochorenia v súvislosti s fašiangovými oslavami nevyskytol.

Každoročné analýzy epidemiologickej situácie v SR, ktoré sú publikované na stránkach ÚVZ SR, ako aj epidemiologického informačného systému EPIS, sú plné podobných príkladov vyriešených epidémií alimentárnych nákaz. Ročne na Slovensku totiž vzniknú desiatky epidémií a to nielen salmonelóz, ale aj iných hnačkových ochorení bakteriálneho, ale aj vírusového pôvodu. Vyšetrovanie takýchto epidémií s cieľom zamedzenia ďalšieho šírenia sú dennodennou náplňou práce epidemiológov a ich spolupracovníkov. Najzávažnejšie a počtom najrozsiahlejšie sú epidémie, ktoré vzniknú v zariadeniach verejného stravovania už či otvoreného (reštaurácie, bufety...) ale aj uzatvoreného charakteru (školské a závodné jedálne, nemocničné jedálne a pod.). Dlhodobým tlakom na výrobcov jedál prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru zameraného najmä na dodržiavanie technologických postupov pri príprave potravín, ich správne skladovanie a ďalšiu manipuláciu pozorujeme z dlhodobého hľadiska pokles počtu epidémií tohto druhu, avšak zďaleka ešte nie sú minulosťou. Pribúdajú menšie rodinné epidémie, kde jedlo sa pripravuje doma a často sa z neinformovanosti zanedbáva najmä dostatočná tepelná úprava potravín živočíšneho pôvodu. Preto každoročne najmä pred začiatkom leta pripomínajú odborníci aj laickej verejnosti dôležité zásady bezpečnej prípravy pokrmov.

Tento prvý nie veľmi obsiahly prehľad o úspešnej práci odborníkov verejného zdravotníctva zameranej na ochranu zdravia obyvateľstva by sme radi ešte rozšíriť. A to o ďalšie príklady aj z iných oblastí, napr. z prevencie nákaz šíriacich sa vodou, prevencie zoonóz, nozokomiálnych nákaz či iných závažných nákaz. V prípade, že čitateľa tento materiál zaujal, pripomíname, že v ňom budeme v nasledujúcom období pokračovať, aby sme presvedčili verejnosť, že aj keď naše inštitúcie majú v názve "úrad", naša činnosť má výsostne medicínsky charakter s cieľom chrániť a podporovať zdravie jednotlivcov i verejnosti.